Banská Štiavnica

Banská Štiavnica – Mesto v jadre vulkánu Sitno.
Osud mesta Banská Štiavnica je úzko spätý s bohatými nálezmi drahých kovov, najmä striebornej rudy.

Prečítajte si desať zaujímavých informácií o Banskej Štiavnici, ktorá je od 11. decembra 1993  zapísaná do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

 

Kostol Pannz Márie Snežnej 15_banska_stiavnica

1. Územie dnešnej Banskej Štiavnice bolo obývané už od doby kamennej.

V dobe bronzovej sa osídlenie v oblasti zahusťovalo a dominantnou lokalitou sa stalo Sitno. V závere doby bronzovej (1200 ­ 800 pnl) predstavovalo Sitno centrum kultúry pre širokú oblasť. Veľkú časť dôkazov o tom získal koncom 19. storočia Andrej Kmeť, farár z Prenčova.
Z archeologických výskumov je známe, že na prelome 3. a 2. storočia p.n.l. osídlili región mesta Banská Štiavnica Kelti. Prišli do štiavnickej oblasti kvôli ryžovaniu zlata z riek.  Dokazujú to nálezy zo Starého mesta – ­ Glanzenbergu, neďalekej obce Ilije i zo Sitna. Je pravdepodobné, že štiavnický región za svoje objavenie vďačí výskytu drahých kovov a železnej rudy, ktorú Kelti najviac využívali.

 

2. Počas výskumu lokality Glanzenberg  sa objavila keramika, ktorá pochádza z územia rímskej ríše.

Nález tejto keramiky ( rok 1982 ), sa považuje za jeden z dôkazov obchodu tunajšieho obyvateľstva s Rimanmi. Predmetom obchodných kontaktov boli pravdepodobne rudy drahých kovov a železa. Strieborné rímske mince z obdobia cisára Hadriána a Faustíny (sesternice Marcusa Aurelia), či honosná keramika terra sigilata boli nájdené aj v neďalekej obci Dekýš,  čo sú ďalšie nespochybniteľné indície rímskeho sveta v regióne.

Cisár Marcus Aurélius sa osobne zúčastnil výpravy na našom území po roku 172 nášho letopočtu.  Táto udalosť je zaznamenaná na oslavnom rímskom stĺpe  ako udalosť o „zlatom daždi“. Vtedy prudký dážď zachránil Rimanov, odrezaných útočiacimi Germánmi od vody Hron, a pred porážkou. Táto udalosť sa stala na dolnom Hrone dňa 11. júna 172. Tento dátum je prvým v histórii zaznamenaným presným časovým údajom, týkajúcim sa územia dnešného Slovenska. Tieto udalosti by sa mohli týkať územia dnešnej Bíňe, resp. jej bezprostredného okolia. Naznačujú to zemepisné údaje (dolný Hron, nad Hronom), no najmä z vojenského hľadiska tej doby mimoriadne výhodná strategická poloha miesta, čo s veľkou pravdepodobnosťou nemohlo byť nevyužité pri obrannom ťažení, ktorého význam bol daný prítomnosťou samotného cisára.

 

3. Od 3. storočia n.l. do polovice 11. storočia sa dosiaľ neobjavili nálezy dokazujúce prítomnosť človeka v súčasnej oblasti Banskej Štiavnice.

Napriek tomu, že nemáme z tohto obdobia žiadne priame archeologické dôkazy, je len málo predstaviteľné, že by toto územie nebolo trvale obývané. Blízky Pukanec napríklad patril v 9. storočí do Nitrianskeho kniežatstva a tvoril súčasť Veľkej Moravy.  Hradisko v obci Rybník ( Krivín ) a ďalšie slovanské hradiská – Tlmače ( Festunok ), Starý Tekov, Malé Kozmálovce,  či Hronský Beňadik mohli v 10. storočí tvoriť hraničnú líniu Nitrianskeho kniežatstva. Prvá písomná zmienka o Pukanci pochádza z roku 1075  – v zakladajúcej listine hronskobeňadického opátstva sa spomína Villa Baka ( Pukanec ), ako hraničný bod opátskych majetkov.

 

4.  Terra banensium – zem baníkov

Intenzívna banská činnosť v Banskej Štiavnici sa predpokladá od koncu 12. storočia.  Z roku 1156 je údajne ( dnes už nedochovaná ) najstaršia písomná zmienka o meste, kde sa Banská Štiavnica spomína ako terra banensiumzem baníkov. Prvé dochované písomné pamiatky sú z 13. storočia. Mestské privilégium – zakladacia listina – bola mestu Banská Štiavnica udelená okolo roku 1243 – 44 kráľom Bélom IV. (1235 -1270). V 14. storočí sa objavil veľký nepriateľ baníkov – banská voda. Napriek prosperite baníctva vo všetkých ťažiarstvach začala voda rozhodovať o postupe prác. Niektoré bane boli zaplavené a nepodarilo sa z nich vyčerpať vodu, a tak mnohí ťažiari museli bane zatvoriť.

 

5.  Najbohatší rok  – 1690, vtedy sa v hutách banskoštiavnickej oblasti vyrobilo 29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata.

Najväčším a najdlhšie trvajúcim súkromným ťažiarstvom v banskoštiavnickom revíri bola od roku 1752 Gerambovská únia, ktorej majetok patril rodine Gerambovcov holandského pôvodu. Okrem iného vlastnila aj hutnícke závody a v hodrušskej doline postavila továreň Sandrik na výrobu strieborného a kovového tovaru.

 

6. V r. 1627  bol v Banskej Štiavnici po prvý krát v histórii ľudstva použitý pušný prach na mierové účely.

Tento odstrel bol v Európe „až“ šiesty v poradí, ale bol to prvý riadny pokusný odstrel hornín pušným prachom zdokumentovaný komisiou odborníkov, ktorý sa zo všetkých tých predchádzajúcich izolovaných pokusov ako technológia razenia a dobývania naozaj ujal v praxi, a zo Štiavnice sa rozšíril do celého sveta.

 

7. Koncom 18. storočia patrila Banská Štiavnica k najväčším mestám v Uhorsku.

Počtom obyvateľov 23 192, zaujala tretiu pozíciu po Bratislave a Debrecíne. Roku 1782 mala Bratislava vyše 33 000 obyvateľov (z toho 29 223 v meste pod hradom majúcom postavenie slobodného kráľovského mesta) a bola najväčším mestom Uhorska. Medzi rokmi 1720 a 1780 počet obyvateľov vzrástol až o 200 %.

 

8.  V roku 1763 bola založená prvá Banská akadémia na svete.

Bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe. Prvá prednáška na Baníckej akadémii odznela 1. októbra 1764. Jej prvý profesor bol Mikuláš Jacquin. Roku 1919 bola presťahovaná do maďarského mesta Šopron.

 

9. V okolí Banskej Štiavnice sa nachádza takmer 30 umelých jazier, ktoré sa ľudovo nazývajú „tajchy“.

Prvé jazerá sa začali budovať na prelome 15. a 16.storočia. Celkovo vzniklo 54 vodných nádrží, z ktorých banskej prevádzke slúžilo vyše 40. Dĺžka jarkov a vodných štôlní bola vyše 100 kilometrov.

 

10. Banská Štiavnica a jej okolie je najväčšou slovenskou lokalitou zapísanou na zozname UNESCO.

V historickom jadre mesta – mestskej pamiatkovej rezervácii je 360 objektov umelecko – historických pamiatok.

 

banska_stiavnica_stara_ritina

banska_stiavnica_stara_fotka

banska_stiavnica_stara03

banska_stara_fotka_02

stiavnica02

stiavnica12

stiavnica01

stiavnica10

stiavnica13

stiavnica14

stiavnica04

stiavnica05

stiavnica06

stiavnica08

stiavnica09